Nekonečné a monotónne sídliská, monumentálne stavby necitlivo pretínajúce historické centrá miest a veľkorysé verejné projekty, ktoré svojou dispozíciou a náročnosťou už akoby nezodpovedali dnešnej dobe – to je zopár všeobecných konštatovaní, ktoré sa nám automaticky vynárajú s pojmom socialistická výstavba.

Už inak možno začneme vnímať tieto diela modernej architektúry, keď sa na ne pozrieme z pohľadu doby, v ktorej sa rodili. Socialistický človek si predsa vyžadoval aj radikálne novú architektúru, novú dispozíciu miest. Z útulného a dôverného domova akoby sa tento nový človek presunul do monumentálneho a neosobného sveta inštitúcií, úradov a amfiteátrov, ktoré manifestujú mentálny svet bývalého režimu. Nie je to ale znova tak, že rozchod z minulosťou nám znemožňuje vidieť v dielach našich architektov originalitu, veľkorysý výraz, či dokonca krásu ukrytú v betóne a železe, ktorá by obstála aj v konkurencií najvýznamnejších diel architektúry v západnej Európe?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Petrom Szálayom z Historického ústavu SAV a Alexandrou Kusou, generálnou riaditeľkou SNG. 

Tento podcast bol vytvorený v spolupráci s Denníkom SME a historickým podcastom Dejiny.