Ako komunisti ohýbali naše dejiny

Uverejnené pred 2 rokmi

Podarilo sa komunistickému režimu vytvoriť nový slovenský marxistický národný príbeh? Čo nám z neho pretrvalo dodnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV.

Slovenské dejiny sú príbehom dlhého boja porobeného ľudu voči vládnucej triede feudálov či neskôr proti buržoázii, ktorá na seba brala najrôznejšie podoby. Aj takto zjednodušene by sme mohli charakterizovať prístup vládnuceho komunistického režimu k oficiálnej historiografii. Ten sa tak nesnažil riadiť len politický, hospodársky či sociálny život, ale jeho ambíciou bolo vytvoriť aj nový výklad minulosti.


Veď ten, kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. A kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť. V tomto Orwellovskom duchu by sme mohli charakterizovať aj stav, do ktorého sa vo veľkej miere dostávala aj slovenská historiografia krátko po roku 1948.


Tak ako sa mal na scéne dejín objaviť nový socialistický človek, mal sa objaviť aj nový historik, ktorý si vezme za svoj marxisticko-leninský vedecký svetonázor. Nanovo tak bolo potrebné definovať a členiť či už svetové, ale i národné dejiny.


Tento podcast bol vytvorený v spolupráci s Denníkom SME a historickým podcastom Dejiny

Pred 2 rokmi

Výtvarné umenie nie je pasívnym zrkadlením reality. Je to konštrukt, ktorý nám odovzdáva nejaký význam, je vizuálnou komunikáciou a jednou z jeho funkcií je aj reprezentácia moci.


Pred 2 rokmi

štvrtok 28. 10. / uvedenie prvej česko-slovenskej (takmer) detektívky s kunsthistorickou zápletkou spojená s prednáškou o stratenom obraze a vzniku knihy.

Všetky príspevky

„našou motiváciou je presvedčenie, že proti nebezpečenstvu totality vedie iba jedna cesta: cesta skúsenosti a slobodnej diskusie o tom, čoho sa treba vyvarovať“

Traumfabrik Kommunismus, 2003

Partneri projektu

Cold Revolution

Akcia ZET je pripravená aj pri príležitosti výstavno-edičného projektu Cold Revolution v Národnej galérii umenia Zachęta vo Varšave.