Usmiati pracujúci muži a ženy, kúdoly dymu valiace sa z komínov fabrík novej socialistickej industriálnej éry a heslá o lepších zajtrajškoch a o novom lepšom človeku. Všetko sú to obrazy a zároveň sny, ktoré dnes vo výtvarnom umení pre nás charakterizuje termín socialistický realizmus.

Jedným z takýchto obrazov, namaľovaný v Československu začiatkom 50. rokov bol aj monumentálny obraz s názvom Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi. Sovietsky vodca obklopený nadšeným davom v ňom vystupuje takmer ako nadpozemská či rovno sakralizovaná bytosť. Táto scéna sa tak v mnohom až nápadne podobá tradičným alegóriám cností či svätcov.

Osud tohto obrazu, ktorý v neskorších rokoch destalinizácie náhle zmizol, tak v istom zmysle odráža aj náš rozporuplný vzťah k tejto epoche dejín. Komunizmus so svojou symbolikou a predstavou radikálnej premeny skutočnosti rovnako môže predstavovať to, čo by sme mohli nazvať ako nové či dokonca náhradné politické náboženstvo.

Bolo to skutočne tak? A kde máme hľadať korene javov, v ktorých sa pradávne ľudské túžby po lepšom a bezbolestnom svete premieňajú do moderných totalitných ideológií? Jaroslav Valent sa v druhej časti podcastu rozprával s politológom Tomášom Zálešákom.

Tento podcast bol vytvorený v spolupráci s Denníkom SME a historickým podcastom Dejiny.